Hybridné šifrovacie systémy a digitálne podpisy poskytujú dostatočnú ochranu komunikácie medzi vlastníkmi príslušných kľúčov. Neriešia však sami problém väzby verejného kľúča na konkrétnu osobu alebo iný objekt. Pokiaľ adresát správy nemá možnosť spoľahlivo zistiť verejný kľúč autora, tak vlastne nemôže overiť, že správu naozaj poslal ten, kto sa vydáva za autora. Teda je potrebné mať nejaký dôveryhodný zdroj verejných kľúčov a spoľahlivú metódu prístupu k nemu.